Veľa ľudí sa ma pred odchodom do Thajska pýtalo, či sa nebojíme s malým dieťaťom do takej krajiny ako je Thajsko. Nie je úplne jednoduché odpovedať na takúto otázku, pretože naša odpoveď nie je úplne jasné Nie, nebojíme sa. Možno na rozdiel od ostatných, ktorí sem chodia s malými a dokonca ešte menšími deťmi ako je náš Filip, sa naozaj trochu bojíme. Hoci, alebo možno práve preto, že sme v Thajsku už predtým boli 2x a máme precestovaných viacero exotických krajín ešte ako bezdetní. S dieťaťom je to iné aj po tej stránke strachu.

Strach o bezpečnosť pri cestovaní s dieťaťom, ovplyvňuje veľa faktorov.

Jednak, či pôjde skôr o dovolenku alebo skôr o cestovanie, hoci aj len také mini. Pod cestovaním rozumiem vystriedanie aspoň dvoch, troch destinácií. Dovolenka je skôr niečo také pobytové, kde je človek na jednom mieste a tam trávi celý pobyt s menšími výletíkmi do okolia. Dovolenka je z môjho pohľadu menej nebezpečná, lebo väčšinou býva spojená s tým, že je to pobyt v nejakom lepšom rezorte, kde je čistota na európskej úrovni.

Ďalším faktorom je, či je to cez cestovku alebo na vlastnú päsť. Pri cestovke majú ľudia vždy akýsi pocit bezpečia, lebo je tam delegát, ktorý proste vyrieši situáciu, keby bolo zle. Prípadne zavolajú cestovke a tá to vyrieši. Naviac sa spoliehajjú, že cestovka rezort navštívila, pozná a nepredávala by niečo, čo nie je dobré (čisté, kvalitné, atď.) Nemusí to tak vždy byť, ale minimálne ten pocit tu je. Pri cestovaní na vlastnú päsť je vždy určitá dávka rizika, nakoľko sa treba spoľahnúť na recenzie ostatných cestovateľov, na vlastné schopnosti vyriešiť problém a všetko si vopred dobre naštudovať a pripraviť, zorganizovať. Ak uvažujete o svojej úplne prvej dovolenke v exotickej destinácii a bojíte sa ísť na vlastnú päsť, tak radšej ako úplne zavrhnúť možnosť ísť, určite odporúčam vybrať sa aspoň cez cestovku. Uvidíte, že to nie je žiadna veda, spoznáte krajinu a na ďalší krát sa už možno dovážite ísť aj sami s vaším drobcom.

Dalej rozhoduje aj dovolenková destinácia. Ak sa vyberiete na Phuket, Ko Samui či na Pattayu, tak by ste mali byť viac v pohode, ako na iných miestach. Budete však aj v najviac turistických destináciách a preto to bude mať s Thajskom ako takým len málo spoločného. Jasné, že aj tu sa môžu nájsť miesta, ktoré budú viac lokálne, ale vo všeobecnosti je to ako ísť v Taliansku na Rimini. Ak sa však vyberiete s kojencom, asi budú tieto destinácie vhodnejšie z hľadiska čistoty a štandardu (takmer všade blízko európskemu štandardu).

Rovnako je dôležité, aká je úroveň ubytovania a stravovania. Drahé 4 a 5 hviezdičkové rezorty sú väčšinou naozaj krásne a čisté, častokrát však veľmi podobné tým napr. v Turecku, Taliansku, na Filipínach, a tak. Čiže taký ostrov sám osebe vsadený do nejakej krajiny. S malým dieťaťom sú však takéto ubytovania určite bezpečnejšia voľba. A úplne najviac, ak sa v podobných aj stravujete.

Nakoniec veľa závisí aj od povahy dieťaťa a veku. Osobne si myslím, že malé, ešte kojené deti sú v drahších rezortoch úplne v pohode, lebo je naozaj málo pravdepodobné, že by sa mali niekde nejako nakaziť, či s niečím nepríjemným stretnúť. Rovnako je to už, podľa mňa, úplne v pohode pre deti 5/6+. Tieto už majú vyvinutý imunitný systém, majú rozum, vedia pomerne dobre, čo je bezpečné a čo nie, prípadne vedia pomerne dobre počúvať/poslúchať dospelých a ich rady. Aspoň si to tak predstavujem, ešte tam však nie sme, nakoľko Filipko nemá ešte ani 3 roky J. Najviac náchylné na akékoľvek nebezpečenstvo sú práve deti medzi 1 a 5 rokmi. Podľa mňa. Toto sú neriadené strely, navyše ešte nie celkom plne domýšľajúce výsledky svojich konaní a zásadne neposlúchajúce rady rodičov. Ak máte aj povahovo tvrdohlavejšie dieťa, môže to byť naozaj náročnejšie aj kvôli bezpečnosti.

Toto sú faktory, ktoré odporúčam zvážiť, keď plánujete ísť s malým dieťaťom do exotickej destinácie.

My máme dieťa momentálne vo veku 2 roky a 9 mesiacov, práve so začínajúcim obdobím vzdoru a tvrdohlavejšej povahy. Chlapca. Napriek tomu sme sa vybrali na vlastnú päsť, cestovať (budeme na Krabi Ao Nang, Ko Lanta, Bangkok, potom pôjdeme do Japonska) a nie sme v drahých rezortoch (jednak z presvedčenia, jednak kvôli budgetu). Rozhodli sme sa pre tento štýl, lebo je najbližší nášmu stýlu cestovania aj pred dieťaťom.

Opatrenia, ktoré sme spravili pred vycestovaním my

Nemusíme si nič nahovárať. Thajsko je proste tropickou krajinou s inými chorobami, bacilmi, vírusmi. Dieťa chytá veci do ruky, potom podvedome alebo aj vedome, strčí prst do úst. Deti tiež v tomto veku radi objavujú veci, rýpu sa všade, kde sa dá (aspoň chlapci) a skúmajú. Je ťažšie im vysvetliť, že sa tam môže objaviť zrazu nejaká nebezpečná stonožka, že pod kvetináčom môže byť oddychujúci škorpión alebo že v pralese nechodíme radšej mimo vyznačenej cestičky, lebo tam môže byť had. O stretoch s opicami sa radšej ani nerozpisujem. Asi každý, kto má malého chlapca vie, aké je to pre neho fascinujúce, ale verím aj tomu, že každý zodpovedný rodič vie aj to, aké vedia byť tieto opice nebezpečné.

Náš Filip je práve vo veku necelých 3 rokov, obdobie vzdoru nastúpilo pred pár týždňami naplno, papá ako malé prasiatko ešte stále často rukami a svet prírody ho nesmierne fascinuje. Pred cestou sme však už niekoľko týždňov nášho Filipka pripravovali na všetko, na čo sme si spomenuli, že by mohlo nastať – na živočíchy ako hady, škorpióny, pavúky, stonožky, medúzy, na nerýpanie sa v zemi a nechytanie rastlín, na nepapanie už padnutých vecí, na nepchanie si špinavých rúk do úst, na pekné papanie lyžicou. Poviete si, veď takto by sa malo správať malé dieťa aj doma. Áno, preto ho to učíme aj doma, ale pred týmto výletom omnoho intenzívnejšie. Nie je to dokonalé. Stále papá ako prasiatko. Ale investícia sa nám už oplatila minimálne hneď pri príchode, kedy sme stretli škorpióna priamo pred hlavným vchodom do nášho hotela. Filipko mal rešpekt, držal sa pri nás a počúval, čo sme mu hovorili. J

Navyše sme Filipka dali aj extra zaočkovať. Filipko je plne očkovaný aj vrámci slovenského očkovacieho kalendára. Po dlhšom zvažovaní, študovaní a poradení sa s odborníkmi, sme sa rozhodli mu pridať Hepatitídu A a Brušný týfus. Predsa len, budeme tu 6 týždňov.

Snažili sme sa vyhnúť obdobiu dažďov v Thajsku, tj. na strane západnej koniec mája až október. V tomto období je oveľa viac komárov, ktoré prenášajú rôzne choroby. Navyše Filipka riadne striekame (prírodnými repelentmi) a spravili sme milión protikomárových opatrení. Komárov je na Krabi naozaj dosť. Aspoň tu, kde sme my.

A čo som chcela týmto článkom povedať?

Netreba sa báť ísť s dieťaťom do tropickej destinácie. Alebo aspoň nie báť sa natoľko, že vás strach premôže a nikam nepôjdete. Treba byť len pripravený, obozretný, edukovaný. Thajsko a jemu podobné krajiny sú síce oveľa viac vyspelejšie ako si myslíme my doma, ale nie sú Slovensko, hlavne nie z pohľadu chorôb. Netreba podceniť ani prípadné iné nebezpečenstvá. Treba preto spraviť možno trochu viac príprav pred odchodom, hlavne pripraviť dieťa. Možno ísť najprv cez cestovku, prípadne do drahších rezortov, ak je to váš úplne prvýkrát a pohodovo dovolenkovo/pobytovo.

Ako sme teda odpovedali na otázku zo začiatku tohto príspevku my? Úprimne: Áno, bojíme sa trochu. Ale zároveň naša túžba ísť a vidieť a zažiť je väčšia ako strach, a preto sme sa čo najviac pripravili a teraz sme tu J.